Príbeh lásqy

14. června 2008 v 23:05 | patika |  ..::Články::..
Príbeh Lásky trocha dlhší, ak budete chcieť prečítajte :)) a potom nezabudnite pridať kometáriq :)))

"Ach bol tho len sen. Opäť" povedala Kristín a smutne sa zahľadela do okna. Už dlhú dobu sa jej sníva o krásnom chalanovi, ktorý ju vezme do náručia a povie, že ju má rád. Ale tho je len jej fantázia .Kristín nebola tho krásne, obľúbené dievča, ktorým by občas chcela byť. Bola vždy len šedou, nedôležitou myškou v pozadí, o ktorú nik nemal záujem. "No šup dievča! Vstávaj do nového dňa ." Do dňa, o ktorý nemala záujem, pretože sa určite nič nové a zaujímavé neudeje. Nikdy nezažila žiadne dobrodružstvo, na ktoré by mohla s úsmevom na tvári spomínať. Smutne sa na seba pozrela do zrkadla. "Nie je na mne nič čím by som zaujala chlapca. A už vôbec nie takého o ktorom sa mi každú noc sníva. Dlhé, čierne vlasy takmer po pás ostrihané v jednej dĺžke, okuliare , ktoré mi vôbec nesvedčia, nevýrazné pery, bledá pleť...Nemôžem sa na seba dívať" povedala a odpochodovala so obliecť. Rýchlo zbehla po schodoch, pobozkala oca na líce a spýtala sa: "Majka a Tomáš sú už hore?" F tom s veľkým krikom a smiechom dobehli do kuchyne. "Čo sa zase deje??? Neviete sa vmestiť do kože???" povedal otec prísne ."Sadnite si a najedzte sa kým nepôjdete do školy." Obaja si na povel sadli a v tichosti jedli raňajky. Naliala som si džús prisadla si k nim a pozrela sa na otcovu smutnú tvár. Z jeho výrazu som zistila, že sa mu opäť snívalo o mame. Mama zomrela pred 3 rokmi .Mala autonehodu. Zrazilo ju auto, keď prechádzala na prechode pre chodcov. Autu zlyhali brzdy a chlapík čo v ňom sedel od strachu, že ju zabil, utiekol. Do nemocnice ju doviezli neskoro. Toho chlapíka nikdy nenašli. Otec si tho dával za vinu. Vraj keby jej nebol ráno nakázal aby mu poslala poštu, nikdy by sa tho nestalo. "Dojedli ste?" spýtal sa otec a zastrel ustaranú a smutnú tvár za široký úsmev. "Áno" povedali Majka a Tomáš dvojhlasne ."Thak f tom prípade môžeme vyraziť do školy." Keď otec konečne zastavil, nezbedníci vybehli von z auta a bežali za kamarátmi . O chvíľu sme zastavili pri mojej škole a thak som pozdravila otca, vyšla som z auta, zhlboka sa nadýchla a vošla som dnu. Cestou do triedy som sa ete zastavila pri skrinke, aby som si vzala knihy čo potrebujem na hodinu .Keď som išla do triedy vrazil do mňa nejaký chalan a zreval po mne: "Nezavadzaj!!! "Všetky knihy mi spadli na dlážku . F tom zazvonilo a všetci sa rozbehli do tried. Popri behu do mňa ete pár krát vrazili a rozkopali mi knihy po celej chodbe. "Mno super." povedala som a začala ich zdvíhať. F tom ku mne ktosi pristúpil a pomohol mi vstať. "Prosím ťa neweš, kde je tu 3.D.??? Som thu totižto new a nevyznám sa thu." Pozrela som mu do tváre a nemohla som uveriť vlastným očiam .To je ON. Ten chalan, o ktorom sa mi tháák dlho sníva. "Ja....hm... idem do tej istej triedy môžeš ísť so mnou." povedala som po dobrej chvíli a ustavičnom hľadení naňho . "Super. Mal som strach, že tho už nenájdem. Thy si môj anjel spásy" povedal a usmial sa thým najkrajší úsmevom, aký som f živote videla. "Ukáž, pomôžem ti s tými knihami "povedal a vzal mi ich. Bolo mi na odpadnutie! O chvíľu sme pristúpili k triede a on mi ako pravý gentleman otvoril dvere a milo sa usmial. "Slečna Minárová, meškáte!" povedala prísne učiteľka a pozrela na mňa prísnym pohľadom cez okuliare. "Prepáčte ja...hm.. no wete..." "Asi sa zašívala s nejakým chalanom na záchode" zahlásil niekto z triedy a všetci sa pustili do veľkého smiechu. "Utíšte sa" povedala. "Mno, keďže ste to vy, pre jeden krát vám tho odpustím. Sadnite si na miesto prosím!" ochotne som poslúchla, vzala si od chlapca zo sna učebnice a už som sedela ako neviditeľná na svojom obvyklom mieste. "Žiaci, máte new spolužiaka. Volá sa Sebastián a odo dnes s vami bude chodiť do triedy. Sadnite si niekam kde je voľné miesto a ak sme už konečne všetci, môžeme pokračovať ."Miesta boli voľné dve. Vedľa mňa a Karin .Samozrejme, že si sadol vedľa nej. Karin bola najkrajšie a najnafúkanejšie dievča na škole. A bolo samozrejmé, že sa mu ihneď ponúkne a ete samozrejmejšie bolo, že ponuku prijme . Keď som sa vracala zo školy domov, počula som ako na mňa niekto kričí: "Hej thy f thých smiešnych okuliaroch ." Thak som sa otočila a zbadala som Sebastiána ako stojí pri striebornom aute a máva na mňa. Keď som k nemu podišla povedal: "Nečeš hodiť domof??? Aspoň si budeme kvit." "Fajn" povedala som a nastúpila. Zrazu na Sebastiána niekto zakričal. Mno niekto. Hneď mi bolo jasné, že je tho Karin. "Sebastián, nejdeš s nami na kokteil??? Hádam sa nečeš zahadzovať s thakou chuderkou ha-ha-ha." Stlačila som kľučku na aute a vystúpila..."Mal by si ísť s nimi ja prejdem aj pešo." "Ee povedala som ti, že ťa zveziem domof, thak tho aj urobím" povedal a gestom mi naznačil, aby som si opäť sadla. "Fajn, ale nemusíš tho odmietnuť len pretože si mi tho sľúbil .Tho je f poriadku. Ak čš môžeš ísť pokojne s nimi, odviesť ma môžeš aj inokedy. "Len sa nevykrúcaj a sadaj. Nehnevaj sa Karin možno na budúce" sadol si za volant a usmial sa. Cestou sme nemali veľkú možnosť sa rozprávať, pretože som ho väčšinou upresňovala kam má ísť. Keď sme prišli až k nášmu domu vypol motor a opäť sa na mňa usmial thým božským úsmevom. "Thak thu bývam" povedala som vystupujúc z auta. "Dík za odvoz. Ahoj" pomaly som kráčala ku dverám f thom na mňa zakričal : "Hej, prečo stále utekáš??? Chcel som sa ťa spýtať ako sa vlastne voláš. Nemôžem ťa volať thy v thých okuliaroch." "Smiešnych" dodala som a pozrela mu rovno do očí. "Prepáč ja som tho thak nemyslel, len som nevedel ako sa voláš a thak ma ako jediné napadlo thoto." "Tho je f poriadku. Som Kristín." povedala som usmievajúc sa naňho. "Ja som Seb" "Sebastián ja wem ." predbehla som ho f odpovedi. "Vlastne áno. Teší ma Kristín. Uvidíme sa zajtra??? Môžem ťa vziať do školy. Otec sľúbil, že mi na dva týždne požičia auto. Samozrejme ak by ti tho nevadilo." "Tho by bolo fajn. Thak zajtra ahoj." "Ahoj" naštartoval a odfrčal. Do vnútra som asi prišla s dosť priblblím úsmevom, pretože sa ma otec spýtal či som vyhrala v lotérii, alebo som našla tisíc korún na ceste. S podráždenosťou som mu odpovedala či nemôžem aspoň raz prísť zo školy s dobrou náladou. Ospravedlnil sa a ja som sa odišla naďalej usmievať do svojej izby! Dva týždne ubehli ako voda a Sebastián ma každé ráno brával do školy aj z nej. Ale stalo sa aj, že ho Karin zavolala na pizzu a thak šel. Na škole vyhlásili školský ples, ktorý sa mal uskutočniť o tri týždne a Sebastián sa ma spýtal, či by sme nešli spolu. Šťastím som bola celá bez seba a samozrejme som súhlasila. Povedal, že mi môže zaobstarať kozmetičku aj kaderníčku a thak som súhlasila. Sama by som sa totižto upraviť nevedela. V pondelok ako obyčajne po mňa prišiel Sebastián do školy .Thento krát sme išli autobusom. No nevadilo mi tho. Bola som zvyknutá. Chodila som ním pomerne často. "Kristín !Je thu Sebastián. Poď už!" zakričal na mňa otec ráno. "Idem" ponáhľala som si vziať tašku do svojej izby a o chvíľu sme už vyrážali od nás na zastávku. Fšimla som si, že Sebastián je akýsi divný. Keď som sa spýtala či sa niečo nedeje, len mizol plecami a povedal : "Nič sa nedeje. Čo by sa malo???" , ale aj thak sa mi niečo nezdalo a thak som sa spýtala "Ide o then sobotňajší ples, fšak??? Ak si sa rozhodol, že tham so mnou nepôjdeš thak je tho...." skočil mi do reči tak rázne, že so mnou trhlo. "Keď sme dohodnutý thak spolu ideme!" Keby sa niečo zmení asi by som ti to povedal nie?!!!" V očiach ma pálili slzy. Nikdy ku mne thaký nebol. Nevedela som, čo si mám o thom myslieť. Bolo mi ho ľúto a zároveň som sa naňho naštvala, pretože som mu nič nespravila a on si na mne vylieval zlosť. Vládlo medzi nami trápne ticho a napätie, ktoré prerušil príchod natrieskaného autobusu. Na moje prekvapenie si sadol vedľa mňa na sedadlo. Autobus opäť naštartoval. Ja som sa otočila k oknu a smutne som sa dívala na domy, ktoré sme míňali nevydajúc zo seba ani slovko. Videla som ako ma kútikom oka sleduje, ale nemienila som tho dať nijako najavo. Jemu tiež nebolo veľmi do reči a thak som si bola istá, že sa mi ani nemieni ospravedlniť! Celú cestu až do školy sme teda obaja mlčali. Pred školou ma chytil za ruku "Prepáč !!" povedal , po dlhom mlčaní a hľadení na mňa. "Niečo som ti urobila, keď si na mňa thak vyštekol? Nemyslela som tho zle." povedala som a pri thom som sa naňho ani len nepozrela. "Nie ja ...asi som sa blbo vyspal. Vážne ma tho mrzí! Nehneváš sa však???" "Ale nie nehnevám sa. Ideme???" povedala som a usmiala sa naňho. Vykročila som smerom ku škole, mno on ostal stáť. "Čel si mi ete niečo povedať?" "Ako??? N..n..n..nie" povedal nepresvedčivo. "Určo???" "Áno" dodal kráčajúc vedľa mňa. "Ak by si si tho rozmyslel som thu. Fajn???" prikývol a milo sa na mňa usmial. Ja som však vedela, že niečo nie je f poriadku. Tušila som, že tho bude mať niečo spoločné s bálom, ale čakala som kým mi tho nebude čeť povedať sám. Na hodine matematiky mi položil na lavicu papier. Ani som ho nemusela otvárať, pretože som hneď vedela čo f ňom bude. A fšak som nejaké pochybnosti mala a thak som ho rýchlo otvorila, aby som sa dozvedela čo f ňom skutočne je. Stálo tham: Kristín vieš ide o then bál. Asi sa veľmi nahneváš keď nepôjdeme spolu však??? Mňa tho veľmi mrzí, ale mala si pravdu. Weš Karinin otec a môj otec sú obchodný partneri a thak musím ísť s ňou. Vážne ma tho mrzí. Ja som nevedel ako ti to povedať. "Fajn. Veď čo si aj čakala." povedala som si f duchu .Pozrela som naňho a len tak nemastno neslano som naňho kývla, že je fšetko f poriadku. Ale nebolo. Aj , keď som tušila, že sa tho stane bola som predsa len prekvapená a naštvaná. Po škole som nešla na autobus, ale pešo aby som sa vyhla trápnej situácii. Takto som tho robila po zbytok týždňa. Keď u nás v sobotu niekto zaklopal, bola som dosť prekvapená, pretože sa to často nestávalo. Sebastián ma vozil zo školy a do školy. Nikdy medzi dňom u nás nebol. Keď ma niekam pozval, vždy tho bolo ihneď po škole. Keď som otvorila dvere stála v nich žena s úsmevom na perách a ohľaduplne upravenými vlasmi ."Dobrý deň! Ja som Vanesa. Vaša kaderníčka. Budem vás česať na dnešný bál. Kozmetička by tu mala byť o chvíľu." hneď ako tho dopovedala na príjazdovej ceste zastalo auto a vystúpila z neho krásna blondína ."Vidíte už je aj thu." "Zdravím! Prepáčte, že meškám, ale dnes nič nestíham! Ja som Tiffany." Povedala so smiešnym výrazom tváre. "Mno ja nečem byť nezdvorilá ale th th budeme len thk stáť predo dverami??? Nepozvete nás dnu??? Alebo vás budeme upravovať thu???" "Ja sa ospravedlňujem. Prepáčte. Ja som trošku zaskočená, pretože som nerátala s thým, že prídete ." povedala som ospravedlňujúco gestikulujúc rukami aby išli dnu. "Nám povedali, že nás budete čakať. Či nie??? Mne sa zdá, že áno. Však Vanesa???" "Áno, áno" prisvedčila jej brunetka. "Mno šup-šup nech vás stihneme upraviť ."zvolali obe. Ani som nestihla nič dodať a už sa mi jedna starala o vlasy a druhá o nechty .Keď Tiffany skončila s nechtami milo sa ma spýtala : "A môžem vedieť akej farby a v akom štýle budú šaty?" "Wete ja som ani nemala ísť, pretože Sebastián ide s iným dievčaťom z našej školy a ja som sa rozhodla neísť. A ani nemám šaty, pretože mi ich mal poslať a určo tho neurobil. A na druhej strane nemám priateľa." hneď ako som tho dopovedala zazvonil zvonček pri dverách a otec o chvíľu prišiel s veľkým balíčkom. Otvorila som ho a zočila nádherné krémové, kamienkami vykladané šaty. "Thak a teraz idete! Máte šaty a ja mám brata, ktorý vám bude robiť spoločnosť. A nechcem nič počuť!" rozkázala blondínka! Dlho netrvalo a obdivovala som sa v zrkadle . Musela som priznať, že som bola naozaj krásna. S mojimi teraz už kamarátkami som sa rozlúčila a asi o hodinu opäť niekto zaklopal. Pri dverách stál pekne upravený fešák s malou kytičkou, ktorá mi ladila so šatami . "Ja som Alex. Som Tiffanin brat a budem ťa sprevádzať na bále. Samozrejme ak budeš súhlasiť. Ak nie bude tho f poriadku. Sestra mi vravela, že ťa upravili a navliekli do šiat bez toho aby si s thým súhlasila." po dlhšej odmlke opäť pokračoval: "Si vážne krásna. Ale chybička sa vlúdila. Taktiež vravela, že si si nečela zložiť okuliare aj, keď bez nich vidíš dobre...Môžem?!" jemne sa mi dotkol tváre skladajúc mi ich z očí. "Dokonalé" dodal a obdivujúco si ma premeral. "Fajn thak môžeme ísť" povedala som napokon a pobozkala otca i súrodencov, ktorý pribehli a nenápadne nás sledovali. "Zabav sa srdiečko. Si naozaj krásna." povedal otec. Usmiala som sa a pomaly vyšla z domu cupkajúc popri Alexovi. Keď sme dorazili, spočinuli na nás všetky oči. A Dj do mikrofónu zahlásil: "Žeby dorazila šľachta???" druhý ho f mienke poopravil .."Thak thoto je ozajstná popoluška!" O chvíľu sa už všetci venovali thomu čo sa mali. Netrvalo dlho a zočila som Karin v objatí s najväčším playboyom školy. "On mi klamal" pomyslela som si. "Sebastián ma klamal, aby sa thu za mňa nemusel hanbiť. Tho je neuveriteľné. A ja som mu verila. Ale thýmto mi večer neskazí. Dnešným večerom ho nenávidím!" zamračila som sa a Alex sa spýtal čo sa deje keď sa naňho thak škaredo pozerám. "Prepáč, len som....nič .Prepáč už nebudem." usmiala som sa a po celý zvyšok večera som sa naňho už len usmievala . Z bálu sme sa vrátili niečo pred polnocou, pretože som bola už hrozne unavená. Keď ma odprevádzal ku dverám nežne sa mi zahľadel do očí a pobozkal ma. Bol tho krásny, zmysluplný bozk, ale srdce mi zovrelo, pretože som si uvedomila, že milujem Sebastiána. Chvíľu sme sa ešte rozprávali, potom ma Alex znovu pobozkal na dobrú noc a odišiel. Skoro ráno neprestajne zvonil telefón.Uvedomila som si, že všetci budú asi f kostole a thak som ho lenivo zodvihla. "Prosím" povedala som ospalo. F telefóne sa ozval roztrasený hlas akejsi ženy, ktorá mi povedala, že Sebastián zomrel a požiadal ju, že keď sa tho stane aby mi zavolala. "Prosím??!!!" zvolala som neveriaco. "Tho nemôže byť možné! Veď bol f poriadku. Bol zdravý ako repa ako mohol len thak z ničoho nič zomrieť!!!" "Sebastián bol už veľmi dlhú dobu vážne chorý .Vravel, že tho wete. Ja som vám len chcela povedať, že f stredu bude pohreb, na miestnom cintoríne. Budem musieť končiť. Dovidenia." Celé dni som preplakala a nespala. Nemohla som thomu uveriť. Ako môže byť mŕtvy! Tho jednoducho nemôže byť pravda. Na pohrebe bolo veľmi veľa ľudí. Boli tham asi všetky decká zo školy. Keď skončil podišla ku mne nejaká žena a podala mi list. "Tho je pre vás." Rýchlo som ho otvorila a začítala sa: Milá Kristín! Keď budeš thento list čítať už thu nebudem. Je mi ľúto, že som ti o svojej chorobe nepovedal, ale jednoducho som nevedel ako. Nečel som, aby si ma ľutovala. Choroba na mne nebola poznať, pretože ma každé ráno upravovali rôzny maskéri. Mrzí ma aj tho, že som nemohol s tebou ísť na ples a taktiež, že som ti klamal. Nemohol som ísť, pretože mi to lekár zakázal. Vraj by som sa tham nedožil ďalšieho dňa. Nečel som, aby si ma videla umierať, thak som tho neriskoval. Ak bude list nečitateľný prepáč, ale píšem ho f čase plesu, keď tuším, že už príde thá osudová chvíľa. Vraj si bola krásna! Rád by som ťa videl, ale nejde tho. A netráp sa, že si tham bola s niekým iným. Som rád, že si sa zabavila. Verím, že sa na vysnívané právo dostaneš. Milujem ťa a budem sa na teba pozerať tham z hora. S láskou Sebastián. A čo bolo potom??? Veľmi dlhú dobu som sa nemohla z toho spamätať, mno bol tu Alex, ktorý mi so fšetkým pomáhal a podporoval ma. Úspešne som zmaturovala, dostala sa na právo a dala sa s Alexom do kopy. Dnes ma požiadal o ruku a ja som mu povedala svoje áno. Wem, že ma veľmi miluje a ja milujem jeho. Vždy keď zaspávam powem Sebastiánovi dobrú noc a možno sa mi tho iba zdá, ale zakaždým pocítim na tvári jemný vánok a wem, že je f thú chvíľu v izbe so mnou. Aj keď by som mala mať výčitky, že som začala mať rada niekoho iného nemám, pretože viem, že Sebastián by si tho thak želal...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

F ktorom veku si zažil svoju zatiaľ najväčšiu lásqu???

5-10
10-12
12-15
15-20
20-30
30 a vyššie

Komentáře

1 pier pier | Web | 14. června 2008 v 23:14 | Reagovat

Ahoj máš peckovní blog a zajímavé články. Nechceš mrknout na můj a dát mi nějaký příspěvěk??

2 bloom :) bloom :) | 15. června 2008 v 12:50 | Reagovat

supiq :)

3 patika269 patika269 | 15. června 2008 v 21:49 | Reagovat

pier hehe diky pojdem kuki;)ale keby som nemala bloomku thak by som bola stratena...

4 Janča >>>♥eSBéško♥<<< Janča >>>♥eSBéško♥<<< | Web | 13. července 2008 v 15:28 | Reagovat

Hezký x)

5 CheRrY CheRrY | E-mail | 7. května 2009 v 21:19 | Reagovat

uzasny pribeh ... a  super blog :)

6 Luna Luna | E-mail | 5. ledna 2011 v 9:51 | Reagovat

krásne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama